Dejiny Slovenska
Slovensko súčasťou Uhorska /1000 – 1918/
Územie Slovenska sa po páde Veľkej Moravy postupne stávalo súčasťou vznikajúceho uhorského štátu, ktorý založil v roku 1000 Sv. Štefan. Sv. Štefan bol od roku 995 údelným kniežaťom. V 12. storočí bolo obnovené Nitrianske biskupstvo (založené v roku 880) a tiež aj prvý kláštor na Slovensku – na vrchu Zobor v Nitre (z rokov 1111-1113 sa zachovali v histórii nášho územia najstaršie originály listín). V Nitre pôsobili aj mnísi Svorad – Ondrej a Benedikt, ktorí boli v roku 1083 vyhlásení za prvých uhorských svätých v našich dejinách. V roku 1150 prichádzajú na územie Slovenska prví nemeckí osadníci a zakladajú svoje lehoty na Spiši, v okolí Banskej Štiavnice a v Gelnici. Nemeckí osadníci priniesli na naše územie vyspelejšiu techniku dolovania a prešli od povrchovej ťažby k hlbinnej. V druhej polovici 13. storočia sa začal boj o moc medzi veľmožmi. Najväčšiu slávu získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládol väčšinu územia Slovenska. Nazývali ho aj „pán Váhu a Tatier“. Z tohto obdobia pochádza v dejinách najstarší písomný záznam slova "slovenský" a to v listine cirkevného hodnostára v Kláštore pod Znievom z roku 1294. V tomto období sa obnovovali aj hrady, dovtedy drevené sa prestavovali na kamenné. Bolo to najmä z obranných dôvodov, pretože na Slovensko v roku 1241 prenikli z ázijských stepí Tatári.
V roku 1301 smrťou Ondreja III. vymrela dynastia Arpádovcov. Odvtedy sa v Uhorsku striedali cudzie dynastie. Kráľ Ľudovít I. Veľký z dynastie Anjouovcov podporoval rozvoj miest, baníctvo a obchod. V roku 1381 udelil Slovákom žijúcim v meste Žilina rovnaké práva v zastúpení v mestskej rade, ako mali dovtedy Nemci (Privilegium pro Slavis). V 15. storočí sa na kráľovský trón dostal najbohatší šľachtic v Uhorsku – Matej Korvín. Porazil na istý čas Turkov, zreorganizoval krajinu, udeľoval privilégiá najmä Valachom, kočovným pastierom z Rumunska (pozostatkami ich osídľovania sú napr. aj zdomácnené slová bryndza, valaška, bača), podporoval banské mestá. V roku 1467 založil v Bratislave v dejinách prvú univerzitu na našom území – Akadémiu Istropolitanu.
Turci na Slovensku /1526 – začiatok 18. storočia/
V roku 1526 v bitke pri Moháči turecké vojsko porazilo uhorského panovníka Ľudovíta II., ktorý sám zahynul pri úteku z bojiska. Kráľovské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku. Na trón zasadol nový panovník – Ferdinand I. Habsburský. Turci prenikli na územie Slovenska v roku 1530 a zotrvali na ňom takmer 150 rokov. Plienili a pustošili krajinu, dobýjali hrady, obsadzovali mestá, brali obyvateľstvo do otroctva (odvliekli takmer 80 000 ľudí). V tom čase vznikli strážne veže – vartovky, ktoré dávali obyvateľom signál ohňom pred blížiacimi sa tureckými nájazdami. Obyvatelia často utekali, a tak sa menilo aj jeho národnostné zloženie. Turecké vojsko, ktorému velil veľkovezír Kara Mustafa, porazili v roku 1683 poľský kráľ Ján Sobieski a knieža Karol Lotrinský pri Viedni. Podpisom Karlovackého mieru v roku 1699 sa skončilo obdobie tureckého panstva v histórii Uhorska.
| Prvé osídelnie Slovenska | Dejiny Slovenska | Habsburská ríša |