Základné informácie o Slovensku

Stredná Európa

Bratislava

republika

slovenský

Euro

5 447 502

49 035 km²

CET / GMT+1.00

+421


Náboženstvo

Náboženstvo dnes

Slovensko je kresťanská krajina a podľa najnovších prieskumov je až 84% obyvateľov krajiny veriacich. Náboženstvo na Slovensku je prevažne kresťanské. Kresťania svoju vieru praktizujú v každodennom živote, navštevujú bohoslužby a angažujú sa v kresťanských aktivitách. Na Slovensku existujú cirkevné školy materské, základné, stredné aj univerzity. Slovensko zaručuje svojim obyvateľom slobodu vierovyznania pre všetky náboženstvá. Na školách sa vyučuje ako povinný predmet náboženská výchova pre deti s katolíckym vierovyznaním, s alternatívnym predmetom etická výchova pre deti iného vierovyznania. Rodičia sa tak môžu slobodne rozhodnúť, či svoje deti prihlásia na náboženstvo alebo etickú výchovu.

Cirkev vydáva vlastné časopisy a noviny, na Slovensku existujú cirkevné vydavateľstvá, rádio Lumen a televízia Noe. Vo verejnoprávnej televízii sú vysielané pravidelné náboženské relácie a v politike pôsobí kresťanskodemokratické hnutie. V každom meste a obci na Slovensku je postavený aspoň jeden katolícky, evanjelický alebo pravoslávny kostol. Kresťanstvo má na Slovensku dlhú tradíciu, šírilo sa už v prvých storočiach nášho letopočtu. V súčasnosti sa na Slovensku hlási ku kresťanskému náboženstvu väčšina obyvateľstva.

Obyvateľstvo na Slovensku je rozdelené podľa náboženského vierovyznania nasledovne: veriaci tvoria 84,1 %, z toho: rímskokatolícke náboženstvo (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano kresťanské náboženstvo (2 %). Ostatné percentá tvoria alebo občania bez vyznania (13,7 %), alebo u  nich nebolo zistené, aké náboženstvo vyznávajú (2,2 %).
Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločenstiev. Medzi najpočetnejšie cirkvi patria: Rímskokatolícka cirkev(68,9%), Gréckokatolícka cirkev (4,1), Evanjelická cirkev augsburského vyznania (6,9).

Počiatky kresťanstva na území Slovenska

V 2.storočí nášho letopočtu sa na území Slovenska odohrala udalosť, na pamiatku ktorej bol v Ríme postavený Víťazný stĺp Marca Aurelia. Tento Rímsky cisár viedol výpravu proti Germánom. Keď boli jeho vojaci smädní, pokľakli a predniesli Bohu svoje prosby, čo nepriateľov veľmi prekvapilo. Následne na to sa spustil dážď a búrka, ktorá nepriateľov rozohnala. Táto udalosť nespôsobila začiatok šírenia kresťanstva na území Slovenska, je však dôkazom toho, že Rimania žijúci na našom území, boli kresťania. Najstarším miestom na Slovensku, kde pravdepodobne žili kresťania, je obec Iža pri meste Komárno. Archeológmi bol potvrdený život kresťanov na viacerých miestach južného Slovenska v 4. storočí. V 6. storočí rímske obyvateľstvo na Slovensku vymieralo. Po zániku Avarskej ríše vznikli vhodné podmienky pre misijnú činnosť a koncom 8. storočia začali pravdepodobne prichádzať na naše územie kresťanskí mnísi.

Stredovek, prelom v 9. storočí

V roku 828, za vlády kniežaťa Pribinu, bol vysvätený prvý kostol v meste Nitra, dnes je najstarší na Slovensku. Počas obdobia Veľkej Moravy požiadal knieža Rastislav o zriadenie biskupstva. Obrátil sa na byzantského cisára Michala III. a požiadal ho o poslanie biskupa na Veľkú Moravu. V roku 863 poslal byzantský cisár Michal III. vierozvestcov, bratov Konštantína a Metoda, aby šírili kresťanstvo na našom území. Konštantín po vstupe do kláštora prijal meno Cyril. Sv. Cyril a Metod zostavili prvé slovanské písmo nazývané hlaholika. Preložili tiež bohoslužobné knihy do staroslovienčiny a priniesli tradíciu byzantského obradu. Prevahu však získal latinský obrad.

V roku 869 Pápež Hadrián II. ustanovil Metoda za 1. Veľkomoravského arcibiskupa pre všetkých Slovanov. Po smrti Cyrila a Metoda sa ich pokračovateľmi stali benediktínski mnísi, ktorí sa pričinili o rozvoj písomnej kultúry. Počas storočí vznikali kláštory, ktoré sa stali centrom kultúry a vzdelania. Najvýznamnejšími opátstvami na území dnešného Slovenska boli opátstvo v Nitre na Zobore a v Hronskom Beňadiku založené v r. 1075. V Nitre na Zobore pôsobili aj mnísi sv. Svorad-Ondrej a Benedikt, ktorí boli v roku 1083 vyhlásení za prvých uhorských svätých. V 12.-14. storočí sa zakladali farské, kláštorné a kapitulské školy. Príkladom je napríklad kapitulská škola v Nitre, ktorá vznikla v roku 1111. Rozkol v cirkvi nastal v roku 1054, kedy vyvrcholili nezhody medzi Rímom a Carihradom, ktoré zapríčinili rozdelenie cirkvi na východnú pravoslávnu a západnú katolícku cirkev, pričom sa Carihradský patriarcha Michal a pápež Lev IX. vzájomne exkomunikovali.

Obdobie od reformácie po súčasnosť

Reformácia kresťanstva sa začala v roku 1517 v Nemecku, jej výsledkom bolo uznanie protestantského vierovyznania, na našom území evanjelického, aj zo strany vtedajších cirkevných a vládnych predstaviteľov. Už v roku 1521 sa na Slovensku začali objavovať prvé reformačné cirkevné zbory. Reformačné učenie prinášali študenti študujúci v Nemecku, a to najmä do banských miest ako boli napr. Banská Štiavnica, Kremnica a pod. 50 rokov po reformácii existovalo na Slovensku až 900 cirkevných zborov.

Čoskoro však nastúpila tvrdá protireformácia, ktorá siahala vyznávačom evanjelického náboženstva na život aj na majetok. K najkrutejšiemu prenasledovaniu evanjelickej cirkvi na území Slovenska došlo počas tzv. Bratislavských súdov v rokoch 1671,1673 a 1674. Známe z tohto obdobia sú aj tzv. Prešovské jatky v roku 1687, kedy sa stínali hlavy evanjelických šľachticov aj kňazov.

Ak chceli v období protireformácie evanjelici postaviť kostol, museli splniť množstvo požiadaviek. Až tolerančným patentom Jozefa II.  v roku 1781 nastala sloboda vierovyznania pre veriacich z evanjelickej cirkvi. V toho období bolo na Slovensku postavených najviac evanjelických chrámov, tzv. tolerančných.

Zemepáni stavali kostoly a vymenovávali farárov bez ohľadu na to, či boli katolíci alebo evanjelici. 17. storočie bolo poznačené politicko-náboženskými vojnami, pri ktorých prišlo o život niekoľko kňazov a rehoľníkov. Za vlády Márie Terézie boli v roku 1776 zriadené na Slovensku tri biskupstvá, Spišské, Rožňavské a Banskobystrické. V 18. storočí boli mnohí kňazi predstaviteľmi literárneho sveta. Vydávali svoje náboženské diela, pričinili sa o rozvoj slovenského jazyka a boli nositeľmi vzdelanosti. Kanonik Juraj Palkovič preložil Sväté písmo do slovenčiny. Známi sú aj Alexander Rudnay, Ján Hollý a Martin Hamuljak. Aj prvý pokus o uzákonenie spisovného slovenského jazyka uskutočnil rímskokatolícky kňaz Anton Bernolák. Kodifikátorom uzákonenia spisovnej slovenčiny bol Ľudovít Štúr, profesor Evanjelického lýcea v Bratislave, spolu s evanjelickými kňazmi Hurbanom a Hodžom. V roku 1870 bol založený Spolok sv. Vojtecha, vydavateľstvo náboženskej literatúry, ktoré pôsobí na Slovensku až dodnes.

Po roku 1945 boli poštátnené všetky katolícke školy na Slovensku a v roku 1948 začali komunistickí politici vyvíjať aktivity proti Cirkvi. Cirkvi boli odobrané majetky, vládni predstavitelia eliminovali kresťanskú tlač a obmedzili činnosť biskupov. Cirkev sa v päťdesiatych rokoch dostala pod úplnú kontrolu štátu. Zrušili sa kňazské semináre a kláštory, mnohí kňazi a rehoľníci boli pre kresťanské vierovyznanie uväznení. Veriaci pracujúci v štátnej správe a členovia komunistickej strany nemohli verejne vyznávať svoje náboženstvo. Pápež Pius XII. komunistických predstaviteľov exkomunikoval.  Po páde komunizmu v roku 1989 sa začal vzťah Cirkvi a štátu zlepšovať. Boli vymenovaní noví biskupi a v roku 1990 sa uskutočnila prvá návšteva Svätého Otca na území Slovenska.

ÚvodKontaktTouristický sprievodcaDisclaimerReviewsPridaj firmuVstup pre firmyReklamaLinkySitemap