Čo navštíviť v meste Košice
Krajské mesto: | Košice |
---|---|
Rozloha: | 6,751.9 km² |
Počet obyvateľov: | 771,947 |
Hustota: | 114 /km² |
Okresov: | 11 |
Košický kraj predstavuje prírodne významnú územnú jednotku a tvoria ho okresy Košice I. až V., Košice okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Niekdajšie historické regióny Abov, Gemer, južná časť Spiša a Zemplín sú dnes súčasťou Košického kraja, ktorý na juhu susedí s Maďarskom a na východe s Ukrajinou. Cez územie Košického kraja prechádzajú hlavné dopravné spoje na Ukrajinu a do Ruska.
Vďaka zložitej geologickej stavbe Košického kraja je výrazne diferencovaný aj jeho reliéf. Západnú časť kraja zaberá Slovenské rudohorie a gemorfologické jednotky bohaté na krasové javy a jaskynné systémy, na Volovské vrchy sa viaže výskyt magnezitu a železnej rudy. Východnou časťou Košickéhon kraja sa tiahne Východoslovenská nížina, ktorá je od Košickej kotliny oddelená sopečnými Slánskymi a Zemplínskymi vrchmi a na severe ohraničená Vihorlatom. Nižšie položené územia majú teplú kontinentálnu klímu, kotliny miernu klímu, zatiaľ čo horské oblasti patria do oblasti studenej. Košický kraj má hustú sieť vodných tokov, celé územie patrí do povodia Tisy. Východnú časť odvodňuje Bodrog s prítokmi Latorica, Uh, Ondava a západnú časť Hornád, Bodva a Slaná. Hospodársky významnými sú vodné nádrže Zemplínska Šírava, využívaná na rekreáciu a zavlažovanie, Ružín na energetiku, Bukovec z hľadiska využitia pitnej vody. Minerálne vody v Baldovciach, Štosi, a geotermálne pramene majú v Košickom kraji svoje opodstatnenie. Pôdna mozaika zahŕňa hnedozeme, černozeme, ilimerizované pôdy, v horských oblastiach sa vyskytujú hnedé lesné pôdy, na vápencoch rendziny. K najvýznamnejším chráneným územiam v Košickom kraji patrí Národný park Slovenský raj, Slovenský kras, chránené krajinné oblasti Latorica a Vihorlat.