Čo navštíviť v meste Banská Bystrica
Krajské mesto: | Banská Bystrica |
---|---|
Rozloha: | 9,454.8 km² |
Počet obyvateľov: | 657,119 |
Hustota: | 70 /km² |
Počet okresov: | 13 |
Hornatý Banskobystrický kraj zaberá stredojužnú oblasť Slovenska a rozprestiera sa od hrebeňa Nízkych Tatier po rieku Ipeľ tvoriacu štátnu hranicu s Maďarskom. Svojou centrálnou polohou tvorí Banskobystrický kraj prirodzenú spojku medzi západným a východným Slovenskom. Celé územie je rozdelené na 13 okresov – Banská Bystrica, Brezno, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Banská Štiavnica, Zvolen, Detva, Krupina, Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota a Revúca.
Geologická stavba kraja je zložitá vďaka rôznorodej tvárnosti územia. Banskobystrický kraj je súčasťou kryštalického, ale aj vulkanického geologického pásma. S vulkanizmom je spojený vznik medených rúd v Nízkych Tatrách a Starohorských vrchoch, vrstvy vápencov a dolomitov v kryštalických jadrách vznikli príkrovami. Sopečné pohoria Slovenského stredohoria a Cerová vrchovina sú charakterizované výskytom andezitov, ryolitov, čadičov, polymetalických rúd v Banskej Štiavnici a Kremnici. Okrem sopečných pohorí zaberajú časť Banskobystrického kraja aj jednotky Fatransko-tatranskej oblasti akými sú Nízke Tatry, juh Veľkej Fatry, Horehronské podolie a pohoria Slovenského rudohoria bohatého na krasové útvary. Juhoslovenská kotlina patrí do teplej klimatickej oblasti, ostatné vyššie položené kotliny do mierne teplej a horské oblasti do chladnej klímy. Osou Banskobystrického kraja je rieka Hron s prítokom Slatina, stojaté vody reprezentujú vodárenské nádrže a systém štiavnických tajchov postavených v minulosti pre banské účely. Prevažujú hnedé lesné pôdy, na vápencoch rendziny, v kotlinách hnedozem a ilimerizované pôdy. Do teritória Banskobystrického kraja zasahuje Národný park Nízke Tatry, Slovenský raj, Muránska planina, Veľká Fatra, Slovenský kras, a chránené krajinné oblasti Poľana, Cerová vrchovina, Ponitrie a Štiavnické vrchy.