Slovenské povesti
Vyhľadajte knihy a knihkupectvá v našom katalógu
Studňa lásky
Medzi najznámejšie a najkrajšie slovenské povesti o láske a o Trenčianskom hrade patrí povesť Studňa lásky, o Omarovi a Fatime.
Na Trenčiansky hrad, kde v tom čase vládol rod Zápoľských, prišli hostia, ktorí priniesli správu, že hrad chcú napadnúť Turci. Rozpútal sa boj, v ktorom zvíťazili Zápoľského vojaci. Boli veľmi prekvapení, keď zistili, že veliteľom tureckého vojska bola žena. Predviedli ju pred Zápoľského, ale jeho žena sa nad ňou zľutovala a uprosila manžela, aby Turkyňu nestihol trest smrti. Tak sa Turkyňa Fatima dostala do zajatia. Fatima mala milého, ktorý sa volal Omar a tiež padol so svojimi druhmi do zajatia. Omar chcel svoju milú vykúpiť aj za cenu svojho života. Za jej slobodu ponúkol pánovi Trenčianskeho hradu vykopanie studne, ktorá urobí hrad skutočne nedobytným. So svojimi 300 druhmi sa podľa povesti po tri roky snažil z tvrdej skaly vykopať vzácnu vodu. To sa mu za cenu smrti takmer všetkých druhov i podarilo. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie!“ si Fatimu odviedol domov. Povesť hovorí, že sa pri odchode Fatimin závoj zachytil o krovie na zákrute cesty k hradu. Hostinec, ktorý vznikol na tomto mieste asi v 16. storočí niesol preto meno Závoj a dnes sa volá Fatima.
V skutočnosti išlo o pôvodnú budovu fary, prináležiacu ku kostolu Narodenia Panny Márie. Ani so studňou to nebolo tak, ako podáva povesť o Omarovi a Fatime. Podľa historických faktov ju asi začiatkom tridsiatych rokov 16. storočia začali kopať vojaci habsburskej posádky hradu a poddaní trenčianskeho panstva. Trvalo im okolo štyridsať rokov, kým sa dostali na úroveň takmer 80 metrov pod povrch skaly. Prácu na hradnej studni dokončil Alexius Thurzo okolo roku 1570. Na prameň síce nenarazil, ale úroveň stečenej dažďovej vody v tomto umelom rezervoári dosiahla uspokojivú úroveň. Dodnes kolísa v rozmedzí 12 –15 metrov.
Zdroj: Mária Ďuríčková: Bratislavské povesti, SPN Mladé letá, Bratislava 2004.