Prešovský kraj

Prešovský kraj zaberá severnú časť východného Slovenska a tvoria ho historické oblasti Šariš, severný Spiš a časť Zemplínu. Východná a severná hranica Prešovského kraja je štátnou hranicou s Ukrajinou a Poľskom. Do Prešovského kraja patria okresy Prešov, Bardejov, Sabinov, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Vranov nad Topľou, Stropkov, Svidník, Humenné, Medzilaborce a Snina.

Prírodné pomery

Povrch Prešovského kraja je členitý, prevažne hornatý s bohatou geologickou štruktúrou. Západnú časť kraja vypĺňajú Vysoké a Belianske Tatry, Kozie chrbty, severným okrajom zasahuje Branisko. Od flyšových pohorí na severe a Slovenského rudohoria na juhu ich rozdeľuje Podtatranská a Hornádska kotlina. Východnú časť Prešovského kraja tvorí Spišská Magura, Levočské vrchy a Bachureň a Východné Beskydy sú zastúpené Pieninami, Ľubovianskou vrchovinou a Čergovom. Rozsiahlu časť Prešovského kraja zaberajú vrchoviny, najmä Ondavská a Laborecká. Sopečného pôvodu sú Slánske vrchy a Vihorlat. Pre Prešovský kraj je typická mierne teplá až chladná klíma. Strednú a východnú časť odvodňujú rieky Torysa, Ondava, Topľa a Laborec, severnú a západnú Dunajec s prítokom Poprad. Hospodársky prínosné sú vodné nádrže Domaša na Ondave a Starina na Ciroche. Z minerálnych vôd je v Prešovskom kraji najvýznamnejší výskyt alkalickej vody v Bardejove a zemitá kyselka vo Vyšných Ružbachoch. Obe strediská sa taktiež využívajú na kúpeľné účely. V zložení pôd prevládajú hnedé lesné pôdy, a z hľadiska súvislých porastov bukové lesy. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú národné parky – Tatranský, Pieninský a Národný park Poloniny.

Územia a okresy patriace do Prešovského kraja:

• Prešov
• Bardejov
• Sabinov
• Stará Ľubovňa
• Kežmarok
• Poprad
• Vranov nad Topľou
• Stropkov
• Svidník
• Humenné
• Medzilaborce
• Snina