Veľkonočné sviatky začínajú pre kresťanov už vo štvrtok pred Veľkou nocou. Dátum Veľkej noci nie je stabilný, pretože sa neriadi civilným kalendárom, nájdete ho zaznačený v aktuálnom kalendári. V deň významného veľkonočného sviatku - Veľkého piatku už väčšina ľudí nechodí do práce, pretože je voľno, otvorené sú len obchody a supermarkety. Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista a postia sa. Počas dní pred sviatkami Veľkej noci sa pečú zákusky, koláče, robia sa nákupy. Vo veľkonočnú nedeľu, najväčší sviatok kresťanov, sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Nielen kresťania však v tento deň slávia Veľkonočnú nedeľu. Obed vo väčšine slovenských domácností je vždy slávnostný, podávajú sa zvyčajne rezne so zemiakovým majonézovým šalátom, jedia sa zákusky, studené obložené misy, obložené chlebíčky a iné jedlá. Ukončením osláv veľkonočného obdobia je Veľkonočný pondelok.
Tento sviatočný deň sa na Slovensku spája s bohatými tradíciami ako je oblievačka, ktorej charakter a priebeh sa mierne líši podľa oblastí Slovenska. Oblievačka znamená, že chlapci chodia navštíviť dievčatá a ženy v rodine, dievčatá z dediny alebo mesta, spolužiačky a kamarátky a oblievajú ich vodou a parfumom. V posledných rokoch už nie je oblievačka tak intenzívna ako v minulosti. Malí chlapci oblievajú vodou zo striekačky alebo zo striekacích pištolí. Ešte stále je ale veľa regiónov, kde najmä v obciach chodia mládenci oblievať mladé dievčatá na koňoch, s rapkáčmi, vyzdobení stuhami, oblečení v krojoch. Ako odmenu dávajú dievčatá a ženy chlapcom sladkú odmenu, ovocie alebo kraslicu a peniaze. Mládenci dostávajú pohárik alkoholického nápoja, občerstvenie a kraslicu. Kraslica je vyfúknuté slepačie vajce, ktoré je dekorované, namaľované alebo ozdobené rôznymi technikami. Kraslice sa vyrábajú doma alebo sa kupujú na trhoch a v obchodoch s dekoráciami.